ENVI-cast

Simona Held Veselá & Matej Held: Lifbee Academy prináša revolučné nápady v biotechnológiách a environmentálnych inováciách

Lifbee Academy je jedinečný vzdelávací program, ktorý spája vedcov, marketérov a podnikateľov, aby spolu hľadali riešenia v oblasti biotechnológií a envirotechnológií. Je to priestor, kde sa nápady menia na reálne produkty a inovácie. V podcaste sa dozviete, ako funguje Lifbee Academy, čo účastníkov motivuje a aké úspešné projekty už vznikli. Hovoriť budeme aj o EnviroTech Labe, ktorý sa zameriava na udržateľnosť a znižovanie odpadu pomocou technologických inovácií, a tiež o výzvach, ktoré Lifbee Academy ešte len čakajú.

Nika Krechnyáková: Červené tulipány sú dominantné

Kvety nás sprevádzajú v každom ročnom období a prinášajú radosť do našich domovov. No zamysleli ste sa niekedy nad tým, odkiaľ pochádzajú? Dovážané kvety precestujú tisíce kilometrov, čo má výrazný dopad na životné prostredie. Alternatívou sú lokálne pestované kvety, ktoré sú nielen čerstvejšie, ale aj udržateľnejšie. Práve otejto téme sme sa rozprávali s Nikou Krechnyákovou, ktorá na svojej kvetinovej farme Poľný kvet pestuje tisícky kvetov. V rozhovore nám prezradila aj to, či cukor vo vode pomáha, či aj kvety podliehajú módnym trendom, a ako sa správne starať o rezané kvety, aby zostali krásne čo najdlhšie.

Andrea Zahurancová: Vianoce trávime s rodinou na cestách

Andrea Zahurancová, cestovateľka a digitálna nomádka, každoročne trávi Vianoce so svojimi rodičmi a bratom mimo Slovenska. Vždy si vyberú nové miesto, na ktorom ešte neboli, a na ktorom strávia spolu intentívne 2-3 týždne. Dôležitejší ako darčeky je pre nich kvalitne strávený spoločný čas. Ako a kde strávia tohtoročné Vianoce? Aj to sa dozviete z dnešného podcastu.

Anetta Vaculíková: Nie je jedno, čo jeme

Ako vplýva to, čo jeme na životné prostredie? Je ekologickejšie prestať jesť mäso a stať sa vegetariánmi? Odpoveď nie je taká jednoznačná. Dôležité je predovšetkým vyberať si lokálne, kvalitné a sezónne potraviny v ich najjednoduchšej podobe a nájsť si čas na jedlo. Anetta Vaculíková, zakladateľka programu Skutočne zdravá škola, nám prezradila, ako si môžeme upraviť stravovacie návyky tak, aby sme jedli nielen zdravšie, ale aj ekologickejšie.  

Juraj Golej: Keramika a porcelán nepatria do kontajnera na sklo

Sklo je supermateriál, ktorý je stopercentne recyklovateľný a dá sa recyklovať donekonečna bez zmeny kvality. Sklo vyrobené z recyklátu je zároveň ľahšie vyrobiteľné, jeho výroba je úspornejšia, šetrí nielen suroviny, ale aj energie a znižuje uhlíkovú stopu. Na Slovensku sa recyklácii skla venuje skláreň Vetropack Nemšová, kde vyrábajú obalové sklo. S ich výrobkami sa stretávame bežne v potravinách - sú to obaly od nápojov, zaváraninové poháre či fľaše od kečupu. Juraj Golej, environmentálny inžinier Vetropacku nám v rozhovore prezradil aj to, koľko skla dokážu ročne zrecyklovať, aj aká je cesta skla z kontajnera až po hotový výrobok.

Michal Ďurta: Vlastniť auto je na Slovensku veľmi dostupné

Na Slovensku prevláda automobilová doprava. Zatiaľ čo v roku 2002 tu bolo približne 200 áut na 1000 obyvateľov, dnes je to už 500 - 600 áut. Potenciál pre cyklistickú dopravu tu je , chýby však infraštruktúra. Michal Ďurta, ktorý sa aktívne podieľa na zavádzaní udržateľných dopravných riešení v Trnave, sa s nami podelil o svoje skúsenosti s udržateľnou mobilitou doma aj v zahraničí, ale aj výzvami a víziami do budúcnosti.

Lívia Gočová: Problémom sú hlavne skládky za obcami a na kraji lesov

Upracme Slovensko začínalo v roku 2018 s 500 dobrovoľníkmi, dnes sa k nim pripája v priebehu roka až 100 000 ľudí. Počas upratovania našli v prírode už všeličo - oblečenie, práčky, zavárané fľaše zakopané v zemi aj maľované hrnčeky. S Líviou Gočovou sme sa porozprávali o tom, ako môžeme zapojením sa do upratovcích akcií prispieť k čistejšiemu Slovensku, v ktorých regiónoch sú dobrovoľníci najaktívnejší, a prečo niektorí ľudia ešte aj dnes odhadujú odpadky na zem. 

Branislav Siklienka: Za jedny z prvých zelených striech môžeme považovať Semiramidine visuté záhrady

Ľudia dnes pri zelených strechách zohľadňujú nielen estetiku, ale aj ich funkčnosť - v prvom rade slúžia na chladenie interiéru, ale aj okolitého priestoru. S Branislavom Siklienkom zo spoločnosti Rufusen sme sa rozprávali o výhodách a prínosoch zelených striech, ale aj o tom, aké typy zelených striech poznáme, kde všade sa môžu inštalovať, a prečo by mali byť súčasťou modernej architektúry. 

 

Veronika Cyprichová: Huby aj ľudia majú spoločnú schopnosť recyklovať veci - my to robíme vedome, huby automaticky

Veronika Cyprichová založila hubové laboratórium Drž hubu!, v ktorom experimentuje s hubami. Zameriava sa na drevokazné huby, ktoré rozkladajú celulózu a rastú na dreve. Pestuje aj niektoré druhy hlív a reishi, ktoré rastú v okolí Bratislavy, a má aj exotické huby pochádzajúce z Ázie. Jej snom je jedného dňa zmapovať všetky huby v Bratislave, ktoré sú jedlé a rastú v našej blízkosti. Spolu sme sa rozprávali nielen o vlastnostiach húb, ale aj o tom, ako sa im darí v laboratórnych podmienkach, a aké je ich ďalšie využitie.

Igor Kováč: Od roku 2030 budú musieť byť olympijské hry klimaticky pozitívne

Symbolom udržateľnosti tohtoročných olympijských hier je plavecké centrum, pri ktorého výstavbe sa zohľadnili viaceré inovatívne technologické prvky, použili sa recyklované materiály, znížilo sa množstvo stavebného materiálu aj množstvo vody. Veľmi obľúbeným zeleným opatrením sú medzi športovcami kartónové postele, ktoré sa prvýkrát použili na olympijských hrách v Tokiu, a ktoré budú po skončení parížskej olympiády venované ľuďom bez domova. O dopade športov na zmenu klímy, ale aj o možnostiach riešenia tohto problému sa s nami rozprával Igor Kováč zo Slovenského olympijského a športového výboru.