ENVI-cast

Lujza Garajová Schrameková: 25. decembra raňajkujem rybu so šalátom, kľudne aj dvakrát

Vianoce nemusia byť o strese, dokonalých prípravách a prehnaných očakávaniach. Nemusia byť ani o nadmernom nakupovaní, plytvaní jedlom či množstve odpadu. Vianoce môžu byť predovšetkým o spomalení, stretnutiach s blízkymi a o tom, že sme spolu. S herečkou Lujzou Garajovou Schramekovou sme sa rozprávali o jej prežívaní Vianoc, o radosti z dvoch týždňov prázdnin, o rodinných stretnutiach, o darčekoch bez tlaku na dokonalosť, o opätovnom používaní baliaceho papiera, o jedle, odpade a malých každodenných zvykoch, ktoré môžu spraviť Vianoce pokojnejšími a udržateľnejšími.

Psychologička Patrícia Gajdošociová: Klimatickou úzkosťou trpí 70 - 80 % mladých ľudí

Klimatická zmena už dávno nie je len témou odborníkov. Dotýka sa nášho každodenného života a čoraz viac aj našej psychiky. Čoraz viac ľudí pociťuje nielen klimatickú úzkosť, ale aj ďalšie eko-emócie: ekologický hnev, ekologickú vinu či solastalgiu. Napriek tomu, že obavy z klimatickej zmeny na Slovensku deklaruje väčšina populácie, veľká časť ľudí nevie, ako s nimi pracovať. V tejto epizóde sa so psychologičkou Patríciou Gajdošociovou rozprávame aj o tom, ako klimatická úzkosť vzniká a ako s ňou pracovať. Vysvetlí, ako klimatické správy vplývajú na naše zdravie, ako sa klimatická úzkosť prejavuje, prečo ju pociťujú hlavne mladí ľudia a aké signály si všímať.

Peter Malík: Slovensko má približne tisíc minerálnych prameňov, no nemusia tu byť navždy

Slovensko patrí medzi krajiny s mimoriadne bohatým výskytom minerálnych prameňov – máme ich približne tisíc a každý z nich je jedinečný. Každý má iné zloženie, teplotu aj príbeh. Hydrogeológ Peter Malík zo Štátneho geologického ústavu v podcaste vysvetľuje, ako minerálne pramene vznikajú, a ktoré pramene sú považované za najteplejšie a najvzácnejšie. Dozviete sa aj to, ako sa tvorí podzemná voda a či sa môže stať, že voda jedného dňa jednoducho dôjde.

Boris Bajer: Na Slovensku máme v kohútikoch luxusnú vodu

Ľudské telo má vraj potenciál dožiť sa až 120 rokov – no podstatné je, aby sme žili zdravo a vitálne. Lekár a odborník na výživu Boris Bajer v rozhovore hovorí o piatich pilieroch dlhovekosti. Pripomína, že denne by sme mali zjesť aspoň pol kila ovocia a zeleniny, no robí to len 9 % ľudí. Vysvetľuje, ako si udržať svalovú silu aj vo vyššom veku, prečo športovanie v prírode prospieva telu aj psychike a čo nás môžu naučiť „zóny dlhovekosti“, kde ľudia žijú pomalšie, viac spolu a v súlade s prostredím. Dlhovekosť tak nie je len osobná, ale aj ekologická téma – dlhší život znamená aj dlhšiu ekologickú stopu.

Adrián Purkart: Mravce sú veľmi čistotné, v mravenisku majú aj odpadové komory

Mravenisko nie je chaos, ale dokonale organizovaný mikrosvet. Hoci ich vnímame ako neúnavných robotníkov, niekedy aj pol dňa presedia vo svojich komôrkach. Na jar sa vyhrievajú na slnku a teplo si nosia dovnútra. Sú tu už 140 miliónov rokov, zlepšujú pôdu, regulujú škodcov a chránia svoje „dojnice“ – vošky. S Adriánom Purkartom, entomológom a popularizátorom vedy z Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty UK sme sa rozprávali aj o tom, prečo sú mravce systémoví ekoinžinieri a ako veľmi zasahujú do života v záhradách a lesoch.

Miroslava Šáchová: Aj „prosím“ a „ďakujem“ zanechávajú uhlíkovú stopu

Aj digitálna slušnosť niečo stojí. Znie to nevinne, ale každé „ďakujem“ a každé „prosím“ v AI chate, každý zbytočný e‑mail či generovaná odpoveď zanecháva neviditeľnú stopu. Energetickú, dátovú aj ekologickú. S Miroslavou Šáchovou z Asociácie AI (ASAI) sme sa rozprávali o tom, ako môže byť umelá inteligencia nástrojom udržateľnosti, a kedy sa naopak stáva záťažou pre planétu.

Hana Nováková: Najväčší problém triedenia? Keď obal zbytočne skončí v čiernej nádobe

Aj keď každý z nás vyprodukoval za ostatný rok v priemere až 472 kg odpadu, triedime lepšie než kedykoľvek predtým. S generálnou riaditeľkou OZV ENVI - PAK Hanou Novákovou sme sa rozprávali o tom, čo sa v triedení zlepšilo, čo stále nevieme a čo všetko prinesie nová legislatíva o obaloch. Zistíte, prečo plast nie je nepriateľ, a ako znečistený papier môže znehodnotiť celý obsah kontajneru.

Roman Kýr: Umývačka riadu je ekologickejšia ako ručné umývanie

Ak si myslíte, že ručné umývanie riadu je ekologickejšie, zrejme vás prekvapí pravý opak. V tejto epizóde sme sa rozprávali s Romanom Kýrom zo spoločnosti Henkel o tom, ako naša každodenná starostlivosť o domácnosť vplýva na životné prostredie. Zistíte, prečo už predpieranie bielizne nemá zmysel, ako správne dávkovať prací prášok, prečo sú dlhé programy v skutočnosti ekologickejšou voľbou a čo všetko môžete spraviť pre udržateľnejšiu domácnosť.

Simona Held Veselá & Matej Held: Lifbee Academy prináša revolučné nápady v biotechnológiách a environmentálnych inováciách

Lifbee Academy je jedinečný vzdelávací program, ktorý spája vedcov, marketérov a podnikateľov, aby spolu hľadali riešenia v oblasti biotechnológií a envirotechnológií. Je to priestor, kde sa nápady menia na reálne produkty a inovácie. V podcaste sa dozviete, ako funguje Lifbee Academy, čo účastníkov motivuje a aké úspešné projekty už vznikli. Hovoriť budeme aj o EnviroTech Labe, ktorý sa zameriava na udržateľnosť a znižovanie odpadu pomocou technologických inovácií, a tiež o výzvach, ktoré Lifbee Academy ešte len čakajú.

Nika Krechnyáková: Červené tulipány sú dominantné

Kvety nás sprevádzajú v každom ročnom období a prinášajú radosť do našich domovov. No zamysleli ste sa niekedy nad tým, odkiaľ pochádzajú? Dovážané kvety precestujú tisíce kilometrov, čo má výrazný dopad na životné prostredie. Alternatívou sú lokálne pestované kvety, ktoré sú nielen čerstvejšie, ale aj udržateľnejšie. Práve otejto téme sme sa rozprávali s Nikou Krechnyákovou, ktorá na svojej kvetinovej farme Poľný kvet pestuje tisícky kvetov. V rozhovore nám prezradila aj to, či cukor vo vode pomáha, či aj kvety podliehajú módnym trendom, a ako sa správne starať o rezané kvety, aby zostali krásne čo najdlhšie.