ENVI-cast

Travel bloger Milan Bez Mapy: Letisko je obraz krajiny

Za jeden let vyprodukuje jeden cestujúci v priemere 1,4 kg odpadu. Na kratších letoch sa ho, logicky, vytvorí menej. Letecké spoločnosti si tento problém uvedomujú, ale za ostatných desať rokov sa toho zmenilo len veľmi málo. Najznámejší travel bloger Milan Bez Mapy sa tentokrát s nami nerozprával o cestovaní, ale o odpade, ktorý na palube lietadla vzniká počas letov.

Ondrej Poláček: Záleží nám na tom, aby Pohoda bola jedným z najčistejších festivalov

O čistotu na Pohode sa stará približne 130 upratovačov a ďalších 70 dobrovoľníkov pomáha pri triedení odpadu v separačných miestach. V kempoch dobrovoľníci rozdávajú ľuďom vrecká na odpad, aby udržiavali čistotu okolo svojich stanov. Manažér produkcie festivalu Pohoda Ondrej Poláček sa s nami rozprával nielen o odpadoch a triedení, ale aj o ďalších zelených riešeniach, ktoré Pohoda podporuje. 

Hana Nováková: Ľudia sa pri triedení odpadu častejšie riadia intuíciou ako označením na obaloch

Produkcia komunálneho odpadu klesla v ostatnom medziročnom porovnaní o 20 kíl na osobu. Takisto kontinuálne klesá množstvo odpadu, ktoré končí na skládkach. Generálna riaditeľka OZV ENVI - PAK Hana Nováková sa s nami rozprávala o situácii s triedením odpadu na Slovensku, o tom akým smerom sa triedenie vyvíja a aj o tom, aké novinky a zmeny nás v najbližšom období čakajú.

Samuel Kováčik: Elektromobil je extrémne starý nápad. Prvé elektromobily sú zo začiatku minulého storočia

Po slovenských cestách jazdí už viac ako 10 tisíc elektromobilov, len minulý rok sa ich na Slovensku predalo viac ako 2 300. Dojazd na jedno nabitie je približne 400 – 500 km. Elektromobily však stále nie sú pre každého. Niektorí ho berú ako spoločenskú zodpovednosť, iní ako komfortnejšiu voľbu. Samuel Kováčik, zakladateľ Vedátora, nám vysvetlil, ako elektromobil funguje, aké typy batérií sa v elektromobiloch využívajú, aj kedy sa jazdenie na elektrinu oplatí a či sú elektromobily skutočne ekologické.

Monika Farka: Na zálohovanie sme si už zvykli

Za viac ako dva roky fungovania zálohového systému sme na Slovensku vyzbierali viac ako dve miliardy vratných obalov - PET fliaš a plechoviek. Odberná sieť je pomerne dobre rozmiestnená, máme až 3 300 odberných miest. Do zálohomatov nepatria obaly zakúpené v zahraničí, ale tiež obaly od mlieka, sirupov, octu, oleja či nápoje s obsahom alkoholu viac ako 15 percent. Monika Farka zo spoločnosti Správca zálohového systému nám porozprávala nielen o tom, čo všetko sa v zálohovaní od jeho spustenia zmenilo, ale aj o ďalších plánoch a tiež častých otázkach, ktoré v súvislosti so zálohovaním trápia spotrebiteľov.

Juraj Šlesar: Nedostatok miesta v knižnici je základný problém každého náruživého čitateľa

Vďaka Knihovrátku dávajú knihám druhý život. Vykupujú čítané knihy, a tie potom spravia radosť aj ďalším čitateľom. Juraj Šlesar zo spoločnosti Martinus hovorí aj o tom, že by chceli vymyslieť edíciu kníh vydaných na zrecyklovanom papieri, ktorý pochádza zo starých nepredajných kníh. V dnešnom podcaste sa okrem iného dozviete aj to, aká je situácia na slovenskom knižnom trhu, aké typy kníh čítame, aj čo s knihami, ktoré z rôznych dôvodov doma už viac nemôžeme mať.

Denis Bede: Odpad je zdroj, ktorý sa dá zmysluplne využiť, nemusí hneď končiť na skládke

Na Slovensku už niekoľko rokov funguje digitálne odpadové trhovisko, na ktorom sa obchoduje s odpadom. Prepájajú sa tu firmy, ktoré odpad majú, s tými, ktoré ho chcú ďalej využívať. Denis Bede zo spoločnosti CYRKL hovorí, že digitálne odpadové trhovisko je ako zoznamka, kde si používatelia  hľadajú partnera, ktorý im bude dodávať odpad pravidelne v nejakom množstve a kvalite. V podcaste sa tiež dozviete, aká je situácia s priemyselným odpadom na Slovensku, ako digitálne trhovisko funguje, aj aké typy odpadu na ňom nájdete. 

Sandra z Dejepis Inak: V antickom Ríme bolo bežné vyhadzovať odpadky von oknom na ulicu

Ľudia kedysi žili oveľa bližšie k odpadu ako my dnes. Silné arómy a pachy boli súčasťou ich každodenného života. Najdramatickejšia zmena v tvorbe odpadu prišla až s priemyselnou revolúciou - začali sa používať nové materiály, pribúdal balený tovar aj jednorazové výrobky, ktoré sa stali obrovskou envirozáťažou a problémom. Od tohto bodu výroba na masovej báze rástla. Sandra Sviteková z Dejepis Inak nám porozprávala o tom, ako to bolo s odpadom v minulosti, kedy si ľudia začali uvedomovať problém s odpadmi, aj ako tento problém riešili.

Biochemička Darina Štyriaková: Naše pôdy sú zaťažené kontamináciou, v minulosti tu prebiehala intenzívna priemyselná a banícka činnosť

Pôda vzniká z minerálov, ale trvá to storočia až tisícročia. V dnešnej dobe je pôda degradovaná. Spoločnosť Ekolive replikuje proces tvorby pôdy zvetrávaním mikroorganizmami a pôdu dokáže obnoviť v priebehu niekoľkých dní. O obnove pôdy, čistení nerastných surovín, odstraňovaní envirohazardov aj výrobe organického biohnojiva pomocou mikroorganizmov sme sa rozprávali s jej zakladateľkou Darinou Štyriakovou.

Jakub Hrbáň: Pri riešení klimatickej krízy sa nebavíme o šprinte, ale o behu na dlhú trať

Viaceré štúdie hovoria o tom, že klesá podiel ľudí, ktorí popierajú klimatickú zmenu. Na druhej strane narastá množstvo tých, ktorí tvrdia, že veda sa mýli a s klimatickou zmenou to nie je až také hrozné. Aktivista a výkonný riaditeľ iniciatívy Jakub Hrbáň sa s nami rozprával o tom, aké opatrenia na ochranu klímy budeme musieť prijať, čo môže každý jeden z nás urobiť pre záchranu planéty, aj prečo mladí ľudia pociťujú klimatickú úzkosť.