ENVI-cast

Monika Farka: Na zálohovanie sme si už zvykli

Za viac ako dva roky fungovania zálohového systému sme na Slovensku vyzbierali viac ako dve miliardy vratných obalov - PET fliaš a plechoviek. Odberná sieť je pomerne dobre rozmiestnená, máme až 3 300 odberných miest. Do zálohomatov nepatria obaly zakúpené v zahraničí, ale tiež obaly od mlieka, sirupov, octu, oleja či nápoje s obsahom alkoholu viac ako 15 percent. Monika Farka zo spoločnosti Správca zálohového systému nám porozprávala nielen o tom, čo všetko sa v zálohovaní od jeho spustenia zmenilo, ale aj o ďalších plánoch a tiež častých otázkach, ktoré v súvislosti so zálohovaním trápia spotrebiteľov.

Juraj Šlesar: Nedostatok miesta v knižnici je základný problém každého náruživého čitateľa

Vďaka Knihovrátku dávajú knihám druhý život. Vykupujú čítané knihy, a tie potom spravia radosť aj ďalším čitateľom. Juraj Šlesar zo spoločnosti Martinus hovorí aj o tom, že by chceli vymyslieť edíciu kníh vydaných na zrecyklovanom papieri, ktorý pochádza zo starých nepredajných kníh. V dnešnom podcaste sa okrem iného dozviete aj to, aká je situácia na slovenskom knižnom trhu, aké typy kníh čítame, aj čo s knihami, ktoré z rôznych dôvodov doma už viac nemôžeme mať.

Denis Bede: Odpad je zdroj, ktorý sa dá zmysluplne využiť, nemusí hneď končiť na skládke

Na Slovensku už niekoľko rokov funguje digitálne odpadové trhovisko, na ktorom sa obchoduje s odpadom. Prepájajú sa tu firmy, ktoré odpad majú, s tými, ktoré ho chcú ďalej využívať. Denis Bede zo spoločnosti CYRKL hovorí, že digitálne odpadové trhovisko je ako zoznamka, kde si používatelia  hľadajú partnera, ktorý im bude dodávať odpad pravidelne v nejakom množstve a kvalite. V podcaste sa tiež dozviete, aká je situácia s priemyselným odpadom na Slovensku, ako digitálne trhovisko funguje, aj aké typy odpadu na ňom nájdete. 

Sandra z Dejepis Inak: V antickom Ríme bolo bežné vyhadzovať odpadky von oknom na ulicu

Ľudia kedysi žili oveľa bližšie k odpadu ako my dnes. Silné arómy a pachy boli súčasťou ich každodenného života. Najdramatickejšia zmena v tvorbe odpadu prišla až s priemyselnou revolúciou - začali sa používať nové materiály, pribúdal balený tovar aj jednorazové výrobky, ktoré sa stali obrovskou envirozáťažou a problémom. Od tohto bodu výroba na masovej báze rástla. Sandra Sviteková z Dejepis Inak nám porozprávala o tom, ako to bolo s odpadom v minulosti, kedy si ľudia začali uvedomovať problém s odpadmi, aj ako tento problém riešili.

Biochemička Darina Štyriaková: Naše pôdy sú zaťažené kontamináciou, v minulosti tu prebiehala intenzívna priemyselná a banícka činnosť

Pôda vzniká z minerálov, ale trvá to storočia až tisícročia. V dnešnej dobe je pôda degradovaná. Spoločnosť Ekolive replikuje proces tvorby pôdy zvetrávaním mikroorganizmami a pôdu dokáže obnoviť v priebehu niekoľkých dní. O obnove pôdy, čistení nerastných surovín, odstraňovaní envirohazardov aj výrobe organického biohnojiva pomocou mikroorganizmov sme sa rozprávali s jej zakladateľkou Darinou Štyriakovou.

Jakub Hrbáň: Pri riešení klimatickej krízy sa nebavíme o šprinte, ale o behu na dlhú trať

Viaceré štúdie hovoria o tom, že klesá podiel ľudí, ktorí popierajú klimatickú zmenu. Na druhej strane narastá množstvo tých, ktorí tvrdia, že veda sa mýli a s klimatickou zmenou to nie je až také hrozné. Aktivista a výkonný riaditeľ iniciatívy Jakub Hrbáň sa s nami rozprával o tom, aké opatrenia na ochranu klímy budeme musieť prijať, čo môže každý jeden z nás urobiť pre záchranu planéty, aj prečo mladí ľudia pociťujú klimatickú úzkosť.

Speváčka Anabela Mollová: V detstve sme si Vianoce užívali dvakrát - aj po slovensky aj po etiópsky

Keď si v Etiópii kúpite dva pomaranče, dostanete ich v 2 igelitkách. Tieto igelitky si však ľudia doma odkladajú a používajú niekoľkokrát. Speváčka Anabela Mollová nám porozprávala o rozdieloch medzi Vianocami na Slovensku a v Etiópii, ale tiež o tom, kde zvykne tráviť najkrajšie sviatky v roku, ako sa dostala k spievanie, aj aký má vzťah k triedeniu odpadu.

Astronóm Jiří Šilha: Na obežnej dráhe Zeme je niekoľko miliónov kusov odpadu

Už malý päťcentimetrový úlomok odpadu môže pri zrážke so satelitom spôsobiť závažné poškodenia. Najväčšia koncentrácia kozmického odpadu a teda aj najnebezpečnejšia oblasť je do výšky 1000 km. O vesmírnom odpade aj o tom, aké riziko odpad predstavuje, a či sa dá vesmír od odpadu vyčistiť, nám porozprával astronóm Jiří Šilha z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského.

Klimatológ Jozef Pecho: Počasie tu budeme mať ako v Španielsku či Grécku

Teplota na Slovensku sa za ostatných 150 rokov zvýšila o 2°C. Táto zmena spôsobila, že tu máme extrémne teplo aj extrémne sucho, strácajú sa prechodné ročné obdobia jar a jeseň a predlžuje sa veľmi rýchlo leto. Prichádzajú sem invízne druhy hmyzu a rastlín z južných regiónov, ktoré sme tu predtým nemali. Vypočujte si podcast s klimatológom Jozefom Pechom zo Slovenského hydrometeorologického ústavu o tom, ako bude vyzerať Slovensko v ére klimatickej zmeny.

Monika Suchánska: Je úplne v poriadku, ak na hroby nič neprinesieme. Spomínať na svojich blízkych môžeme aj inak

Najväčší podiel z celoročného odpadu z cintorínov vzniká od konca októbra do polovice novembra. Hroby zvykneme prezdobovať množstvom umelohmotných dekorácií: od plastových kvetov, vencov, kahancov až po LED sviečky. O odpade z cintorínov, ale aj o ekologickom pohrebníctve sme sa rozprávali s Monikou Suchánskou, spoluzakladateľkou prírodných cintorínov v Čechách a na Slovensku a členkou Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica, kde vedie projekt Funebra.