ENVI-cast

Martin Gábor: Včelobal nahradí igelitové vrecká aj servítky prilepené na chlebíkoch

Za mesiac vyrobia 2000 až 8000 voskových obrúskov, najväčší je taký, ktorý zakryje plech. Dá sa do nich baliť všetko, snáď s výnimkou surového mäsa. S  Martinom Gáborom, ktorý stojí za slovenskou rodinnou značkou Včelobal, sme sa rozprávali o tom, ako myšlienka založiť Včelobal vôbec vznikla, na čo všetko vieme takéto vrecúška použiť, ako ich používať, aj ako sa o ne starať.

Barbora Kotoun: Ženy sa viac zbavujú postelí, muži zase kresiel

Ročne vyhodíme nábytok zodpovedajúci 4,3 miliónom kresiel. V prepočte na obyvateľla je to 13 až 25 kíl nábytku. V podcaste s Barborou Kotoun zo spoločnosti Ikea sme sa rozprávali aj o tom, ako ľudia nakladajú s nábytkom, ktorý už nepoužívajú, ktoré druhy nábytku vyhadzujú najčastejšie, aj prečo niektoré kusy nábytku vyhadzujú ku kontajnerovým stojiskám hoci vieme, že sa to nesmie.

David Turčáni: Včely vedia recyklovať vlastný vosk

David Turčáni založil pred desiatimi rokmi vzdelávací projekt Včelí kRaj, ktorým nadviazal na dlhoročnú rodinnú tradíciu včelárenia. Pri Kokave nad Rimavicou poskytuje spolu so svojou partnerkou kurzy pre včelárov a vzdelávacie programy pre školy aj verejnosť. Spoločne sme sa rozprávali o tom, čo všetko starostlivosť včiel obnáša, prečo sú dôležité vzdelávacie projekty, aj prečo sú včely pekným príkladom cirkulárnej ekonomiky.

Kateřina Chajdiaková: Do energetickej chudoby môže spadať až 23 % domácností

Energetická chudoba ohrozuje tie domácnosti, ktoré sa zo dňa na deň ocitnú v inej situácii. Napríklad niekedy stačí, keď v rodine príde jeden rodič o prácu, a zníži sa tak celej domácnosti príjem. Kateřina Chajdiaková zo Slovenskej klimatickej iniciatívy nám prezradila, koho energetická chudoba ohrozuje najviac, aké sú prípadné riešenia, aj ako motivovať ľudí, aby hľadali možnosti na znižovanie spotreby energie vo svojej domácnosti.

 

Radovan Stoklasa: Skauting je životný štýl

Slovenský skauting patrí medzi najstaršie a najväčšie mládežnícke organizácie na Slovensku. Skauti sa učia, ako sa zachovať v každej životnej situácii. Vo veľkej miere sa venujú ochrane prírody a budovaniu pozitívneho vzťahu k nej. S Radom Stoklasom sme rozprávali o tom, čo to skauting je, čo patrí do povinnej výbavy každého skauta, ale tiež o tom, prečo držia rôznych bobríkov a skladajú skúšky odvahy.

Martina Gaislová: Kuchynský bioodpad sa na skládke nerozloží

Až 80 % odpadu, ktorí ľudia vyhodia do kontajnera na zmesový odpad, patrí do inej nádoby. Veľkú časť tohto odpadu - približne 45 % tvoril donedávna kuchynský biologicky rozložiteľný odpad. Riaditeľka spoločnosti JRK Slovensko Martina Gaislová hovorí nielen o tom, ako sme na Slovensku nabehli na systém triedeného zberu kuchynského odpadu, ale aj o tom, prečo je dôležité bioodpad triediť, a aké  najčastejšie chyby robíme pri jeho triedení.

Hana Nováková: Triedenie odpadu dnes vnímame ako spoločenskú zodpovednosť

OZV ENVI - PAK oslavuje tento rok 20 rokov. No a za tých 20 rokov sa veľa zmenilo aj v samotnom odpadovom hospodárstve. Zlepšilo sa triedenie, zvýšila sa environmentálna gramotnosť ľudí. Generálna riaditeľka OZV ENVI - PAK Hana Nováková nám v rozhovore prezradila aj to, ako sa triedený zber postupne vyvíjal, ako to s odpadmi a triedeným zberom na Slovensku vyzerá dnes a pozrieme sa aj na to, čo nás čaká v blízkej budúcnosti.

Ekologička Martina Paulíková: Je to vizitka nás všetkých, v akom stave sú naše rieky

Na Slovensku pitnou vodou nešetríme a využívame ju aj tam, kde by sme mohli využiť zrážkovú vody, napríklad pri umývaní či splachovaní. Zrážkovú vodu, naopak, považujeme za vodu odpadovú a púšťame ju do kanalizácie. S ekologičkou a enviroaktivistkou Martinou Paulíkovou z WWF Slovensko sme sa porozprávali nielen o stave vodných tokov na Slovensku, ale aj o ochrane riek a o jej osobnom boji za záchranu údolia rieky Slatina, za ktorý získala ocenenie Biela vrana.

Miroslav Futrikanič: Dokážeme zrecyklovať 20 % textilného odpadu

Na Slovensku jeden človek ročne vyhodí 11  kíl textilného odpadu. Recyklačných kapacít máme vybudovaných na úrovni 10 - 12 tisíc ton.  Množstvo textilného odpadu, ktorý  predstavuje vážny celosvetový problém, každým rokom narastá. Riešením je zavedenie triedeného zberu pre textil, ktorý by sa mal spustiť v roku 2025. S Miroslavom Futrikaničom zo spoločnosti SK-TEX sme sa rozprávali o tom, aký textil vieme recyklovať a tiež o tom, na čo všetko sa dá nepotrebný textil použiť.

 

Ottó Nagy z Maneo Tech: Nerecyklovateľné plasty meníme na lavičky

Kamenivo a mramorovú drť nahrádzajú nerecyklovateľným plastom a premieňajú ho na inovatívny materiál - plastové terazzo. Z neho vyrábajú lavičky, pingpongové stoly, kuchynské dosky aj barové pulty. Firma Maneo Tech našla spôsob, ako spracovať plasty, ktoré sa už nedajú recyklovať. Zakladateľ spoločnosti Ottó Nagy nám v rozhovore prezradil, ako tento nápad vznikol, ako prebieha samotný proces spracovania plastov, aj ktoré krajiny už o ich výrobky prejavili záujem.